J. B. P. Moliére –
Lakomec
„Komediant, ktorého
veľkosť dosiahla hranice tragédie“, aj takto by sme mohli opísať slávneho
francúzskeho herca, dramatika, režiséra a divadelného riaditeľa Moliéra, ktorý žil a tvoril v 17. storočí, teda
v období klasicizmu.
Bol umelcom, ktorý do svetovej drámy vniesol komédiu
charakterov. Tá stavia do popredia povahové a charakterové črty postáv,
rozvíja ich v mimoriadnych alebo bežných situáciách. Písal aj frašky, teda
komédie, ktoré pracujú so situačnou komikou, zveličením, karikatúrou
a občas smerujú k hrubšej komike. Nie je tajomstvom , že vplyv
naňho mala talianska komédia commedia dell´arte, pre ktorú bolo typické, že
nemala literárnu podobu, herci nemali scenár, teda museli improvizovať.
Vystupoval v nej zvyčajne otec, ktorý bránil dcére v šťastí, a sluhovia,
ktorí jej naopak pomáhali.
Moliére písal
komédie vo veršoch aj v próze, pričom v dielach zobrazoval určité
typy postáv. Medzi jeho najznámejšie hry patria: Tartuffe (kritizuje
svätuškárstvo a pokrytectvo), Don Juan, Mizantrop, Láska všetko vylieči
alebo lekári (kritizuje šarlatánstvo). Ďalšími známymi hrami sú Meštiak
šľachticom a Lakomec.
Táto hra bola
napísaná v próze a zobrazuje život lakomého úžerníka, ktorý žije
v neustálom strachu o svoje peniaze. V diele môžeme nájsť znaky
frašky v podobe kopancov, grimás, kriku či výrazných gest. Okrem toho sú
tu aj znaky komédie omylov, ktoré zbadáme v rôznych nedorozumeniach
či zámenách postáv. A samozrejme, netreba zabudnúť ani na podobnosť
s vyššie spomínanou komédiou dell´arte.
Hlavnou
postavou tejto hry je Harpagon, ukážkový lakomec a úžerník. Doma
ukrýva truhličku plnú peňazí a v každom vidí človeka, čo mu ju chce ukradnúť. Syn,
ktorý si doprial za vyhratú čiastku parádnejšie šaty, sa automaticky stáva
zlodejom otcových peňazí.
Ďalším prejavom jeho lakomstva je napríklad fakt, že bol ochotný oženiť sa
so škaredou ženou len preto, lebo mala veľké veno. Harpagon nedal sluhom
peniaze ani na nové oblečenie, namiesto toho im radšej radil, ako zakryť diery
na tom starom. Mal kuchára a kočiša v jednej osobe, len
aby ušetril.
Harpagon je dobrým
príkladom Moliérovej typizácie. Dá sa povedať, že sa stal stelesnením
lakomstva. Spravodlivosť, ó, spravodlivé nebesá! Som stratený! Som zavraždený. Krk
mi podrezali. Ukradli mi moje peniaze... Toto je časť asi najznámejšieho
divadelného monológu z hry Lakomec. A hoci väčšinou sú monológy retardačným prvkom, v tomto
diele dej nespomaľujú, práve naopak, dodávajú scéne istú dynamickosť.
Kleant je
Harpagonov syn a Mariannin milý. Je rozvážny, obetavý, čestný,
odvážny, často zvykne otca provokovať. Proti Harpagonovi sa bráni tým, že si berie
pôžičky. Na jednej strane sa mu vzpiera, na druhej mu však pochlebuje.
Harpagonova
dcéra Eliza je nežná, krehká, úctivá. Avšak je aj trochu pasívna, jej správanie
v nás vyvoláva pocit, že za ňu koná skôr Valér, prefíkaný sluha, ktorý sa
snaží prejsť Harpagonovi cez rozum. Vodí ho za nos a manipuluje ním, len
aby si ho získal a mohol sa oženiť s Elizou.
Okrem nich v hre
Lakomec vystupujú: Kleantova milá - pokorná Marianna, kuchár a kočiš v jednej osobe Jakub, ktorý bez ohľadu na to, či povie
pravdu alebo zaklame, vždy dostane bitku, ďalej Mariannin
a Valérov otec Anzelm, dohadzovačka Frozína, notár Šimon a sluha
Šidlo, ktorý charakterizoval lakomého Harpagona takto: Veľkomožný pán Harpagon je zo všetkých ľudí odľud najneľudskejší, smrteľník zo všetkých smrteľníkov najbezcitnejší a najskúpejší. Slovo dať je mu také odporné, že keď sa chce zahroziť, nepovie ja ti dám, ale ja ti požičiam!
V hre
sa Moliére vysmieval z meštianstva, čiastočne aj z doktorov,
z postarších pánov, ktorý chcú mladé ženy aj z polície. Podľa môjho
názoru bolo toto dielo napísané naozaj kvalitne, a hoci s Harpagonom
nesympatizujem, musím povedať, že táto postava sa mi páčila najviac. Jean
Baptiste Poquelin Moliére povedal, že povinnosťou komédie je naprávať ľudí tým,
že ich bavíme. Mne sa táto myšlienka naozaj páči a nezostáva mi nič iné,
než s ňou plne súhlasiť.
