sobota 9. novembra 2013

Jean-Baptiste Poquelin Moliére - LAKOMEC

    Začiatky Moliérovej tvorby sa spájajú s menom Bejartovskej rodiny. V spolupráci s touto hereckou rodinou založil „Slávne divadlo“. Neostal len pri ňom. Neskôr sa dal na kočovanie a týmto spôsobom života spoznával francúzsky vidiek. Jeho snom bolo dostať sa do mesta a nájsť si sponzora, čo sa mu neskôr aj splnilo a jeho mecenášom sa stal Ľudovít XIV.
     Počas kočovania sa stretol s rôznymi typmi osobností a možno aj tie boli inšpiráciou pre niektoré z jeho hier. Okrem toho, hlavným inšpiračným zdrojom bola komédia dell'arte. Vznikla v Taliansku v období renesancie. Charakteristická je tým, že je založená na improvizácii hercov. Jej typické znaky nachádzame aj v Lakomcovi, kde Harpagon bráni svojim deťom Elize a Kleantovi v láske a sluhovia im v nej pomáhajú. Vo svojich dielach zosmiešňuje najmä ľudskú hlúposť, ale aj šarlatánstvo, pokrytectvo cirkvi, sobáše starších pánov a mladučkých dám, svätuškárstvo (v hre Tartuffe), rúhanie a hriešne zvádzanie (v hre Don Juan) a mnohé ďalšie ľudské neduhy.
     Moliére vniesol do svetovej drámy komédiu charakterov, kde postava je stelesnením črty a tá sa rozvíja v úplne bežných situáciách. Tým strháva do víru udalostí aj ostatné postavy. Cieľom tohto typu komédie je naprávať ľudí pobavením. V postave Harpagona sú koncentrované vlastnosti lakomých ľudí. Prejavuje sa to napríklad v kostole, keď nechce prispieť do mešca mníške a uteká pred ňou. Príkladom jeho lakomosti je aj neochota kúpiť sluhom nové šaty alebo prispieť na svadbu svojich detí. Hapragonove kone sú vychudnuté a slabé pretože im kradne ovos a navyše im chýbajú podkovy.
     Okrem tohto typu komédie písal aj frašky. Fraška je žáner komédie, kde sa výrazne pracuje so situačnou komikou s veľkým zveličením, karikatúrou a všetko to smeruje k hrubšej komike. V Lakomcovi sa objavuje v podobe rôznych grimás, kriku, výrazných gest ale aj kopancov či úderov palicou, ktoré Harpagon udelil svojmu pohoničovi Jakubovi. Scéna, ktorá sa odohráva na súde, kde Harpagon rozpráva o svojom poklade, truhličke a Valér tiež o poklade, Eliške nie je len príkladom na jazykovú komiku, ktorá sa využíva v celom diele. Nielen v tejto scéne ale aj v ďalších môžeme pozorovať prvky komédie omylov. Humorné nedorozumenia a zámena postáv dáva celému deju zaujímavejší priebeh.
    Každá z postáv sa proti Harpagonovmu lakomému správaniu pokúša brániť. Valér ho klame a snaží sa ho zmanipulovať, no všetko to robí (vraj) v záujme Elišky. Kleanta môžeme pre škriepky s otcom považovať za nadčasového. Moliére bol pre túto postavu často kritizovaný, pretože Kleant nie je ideálnym príkladom pre mladých. Kvôli Marianne, svojej láske, robí neprístojnosti, hrá hazard, požičiava si peniaze za vysoké úroky, klame. Od syna sa očakáva iné správanie, ale istým spôsobom je obeťou svojho otca. Jakub, kuchár aj pohonič, sa bráni márne. Bitku dostane aj keď zaklame ale aj keď povie pravdu.
   Vo filme alebo v divadle sa využívajú prekvapujúce, efektné, komické nápady, ktoré sú založené na porušení logiky. Odraz svetla od Harpagonovej plešiny do očí Froziny, alebo scéna so sluhami, ktorí sú otočení zadkom k stene, aby zakryli potrhané nohavice, by mohla byť príkladom pre gagy v tomto diele.
    Každý film a divadlo je syntéza  kostýmov, rekvizít, osvetlenia. Mala som možnosť porovnať Lakomca v divadelnej inscenácii aj filmovom prevedení. Myslím si, že v oboch sa ukázalo majstrovstvo hercov, ale možno aj filmovými trikmi, umením strihu a prácou kamery ma viac zaujal film, v ktorom tieto filmové postupy ešte podčiarkovali komickosť niektorých scén.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára