Jozef Urban

Čítam už akýsi ten piatok. Mám autorov takých i onakých. Každému prejavujem minimálne elementárnu úctu alebo obdiv. Veď nie je jednoduché načmárať stovky strán, nie to ich ešte napísať.

Fajn, ale existujú ľudia – teda pardon, poeti a spisovatelia, s ktorými zrastiete. Jednoducho sa vám dostanú pod kožu. Takým pre mňa je tragicky zosnulý básnik JOZEF URBAN.

Nekonformný, otvorený a svojský. Základných pár prívlastkov. Človek, ktorý kráčal sám. Často proti prúdu. Iné názory, iné videnie sveta, iné pocity. To všetko zabalené do ekonomického balíčka – veď koniec koncov bol vyštudovaný ekonóm. Pár riadkov v básni – jeho životné javisko – jeho priestor.

Občas sa sám pýtam, či nebol aj skvelým manipulátorom ? Kam vlastne dohnal svoju imagináciu, kedy prekračoval prah reality a fikcie ? Iba niekoľko otázok v mojej hlave.

Mám doma pár jeho kníh a neoblomne behám po celej republike a zháňam ďalšie. Nedá sa. Všade vypredané. Myslím, že nie som sám, koho lákajú jeho texty, verše a eseje.

K jeho útlym zbierkam sa vraciam takmer dennodenne. Niekedy hľadám novú nádej a otvorenosť. Inokedy liečenie boľačiek po láskach a pošliapaných citoch. Občas ma trhá revolta a nesúhlas. To všetko, jemne dávkované a s rozumom, tam nachádzam.

Zomrel mladý. Teda mladý je relatívny pojem. Asi sa riadil vlastnou vetou: „Život je veľký frajer, ale my sme väčší!“

Opantal ma. Pocity a myšlienky, ktoré vo mne vyvoláva, sa vždy menia. Lomcujú mnou – nútia ma hľadať perspektívy a riešenia. Vlastných, cudzích i všeobecných problémov. Jedno je isté: zatiaľ nepoznám hranicu a konečné číslo nových vnemov pri jeho tvorbe.

Jediná adekvátna odpoveď na tému JOZEF URBAN je tento môj výtvor:

(azda pokus o báseň)

prepáč mi Jožko familiárnosť,

ale napíšem ti

slovko – dve,

len Tebe

a tvojim veršom na stránkach

útlych kníh.

opäť som v krámiku

siahol po tej zbierke

vážnych slov,

po stope pera, ceruziek

a možno krvi.

a mal som divný

pocit v rukách,

po dotykoch rozrušenej

duše,

srdce trocha blúznilo,

a ja som platil

daň za všetky dane

za lásku k myšlienkam,

nie svojim

tvojim a tých iných

bláznov

ako my.

a pomyslel som na tvoj koniec,

na všetko zlé aj dobré,

na piesne, na tvoj dym

v nočnom svetle

na usmievavé dievčatá

a taxikárov bez áut

a iných darmožráčov

s milou tvárou.

a sedím teraz tu

a iba knihy ležia okolo,

obaly ich nesú

tvoje meno.

a ja Ti píšem,

tak znenazdajky

a pritom podvedome,

že nechcem zabudnúť na slová,

čo ostali po tebe.

ty si ďaleko, ale aspoň

niečo mám,

esá v rukáve

sú básne,

tvoje básne

do kameňa poézie

vpísané.

Dodatok k odkazom HP

Môj blog Odkazy Harryho Pottera sa vám bezpochyby bude zdať prehnane dlhý. Pravdaže, vašou úlohou v žiadnom prípade (OK, tak v niektorých prípadoch:) nie je unudiť čitateľa k smrti, tento blog má byť ukážkou a inšpiráciou vám môžu byť aj jeho jednotlivé časti.  

Čo mi odkázal Harry Potter

Harry Potter ponúka bežnému čitateľovi desiatky odkazov. Pozornejšiemu čitateľovi ich ponúkne stovky – tí, ktorí sa knihou zaoberajú dopodrobna nikdy nevyjdú z údivu – Harry Potter, malý, okuliarnatý, chudý chlapec, nám ponúka neobmedzené možnosti vyloženia jeho príbehu.

Pri podrobnom skúmaní knihy sa zdá, že J.K. si je plne vedomá každého slova, ktoré napíše a nič nenecháva na náhodu – jej svet je zasadený do siete odkazov na mytológiu, na mnohé dnešné i mŕtve jazyky a na rôzne kultúry. O to dôveryhodnejšie vyznieva jej príbeh, ktorý sa od týchto odkazov odráža, aby nám podal svedectvo o dobe, v ktorej žijeme a v ktorej žili naši predkovia. To všetko je zaobalené do napínavého príbehu.

Časť (no sotva desatinu) z toho, čo Harry Potter odkázal mne, vám ponúknem v nasledujúcom blogu – budem rada, ak mi poviete, čo odkázal vám.

Literatúra je sieť

Ahojte :)

opäť sa hlásim do školských lavíc, hoci prázdniny sa len pred chvíľou začali. Pánovi profesorovi Sabolovi som totiž sľúbila pomoc. A táto moja „pomoc“ by mohla v budúcnosti pomôcť aj vám -  môžete sa nechať inšpirovať, alebo sa možno poučíte z mojich chýb.

            Nie pre každého musí byť čítanie záľubou, hoci, povedzme si na rovinu, ak táto aktivita patrí do zoznamu vašich „hobby“, značne vám pomôže k jednotke z literatúry :). Aj tento projekt bude stáť a padať na tom, čo ste si prečítali a ako to dokážete interpretovať.

           

Ako sieť?

Stránka je v testovacej prevádzke... Chronologický model vyučovania literatúry (od r. 2008 ho už nenájdeme v Štátnom vzdelávacom programe) zvádzal k predstave časovej osi, na ktorej sú za sebou zoradení autori a literárne diela. Na niektorých školách sa dokonca dodnes stretávame s demagógiou ešte z čias reálneho socializmu o troch štádiách „vývinu“ realizmu, ktorých absolútnym vrcholom má byť socialistický realizmus. Každý žiak, ktorému sa podarilo ostať imúnnym voči týmto nezmyslom, na základe vlastnej čitateľskej skúsenosti zistil, že ponad čas si podávajú ruky Homér a Joyce, Dostojevskij a Timrava, Mácha a Botto, Krasko a Rúfus, Goethe a Salinger a pod. Už Jaroslav Vlček, autor Dejín literatúry slovenskej, chápal literatúru ako sieť vzťahov medzi knihami. Žiada sa už len dodať, že niekedy bizarných vzťahov... Stránka je v testovacej prevádzke...