Stránka je v testovacej prevádzke... Chronologický model vyučovania literatúry (od r. 2008 ho už nenájdeme v Štátnom vzdelávacom programe) zvádzal k predstave časovej osi, na ktorej sú za sebou zoradení autori a literárne diela. Na niektorých školách sa dokonca dodnes stretávame s demagógiou ešte z čias reálneho socializmu o troch štádiách „vývinu“ realizmu, ktorých absolútnym vrcholom má byť socialistický realizmus. Každý žiak, ktorému sa podarilo ostať imúnnym voči týmto nezmyslom, na základe vlastnej čitateľskej skúsenosti zistil, že ponad čas si podávajú ruky Homér a Joyce, Dostojevskij a Timrava, Mácha a Botto, Krasko a Rúfus, Goethe a Salinger a pod. Už Jaroslav Vlček, autor Dejín literatúry slovenskej, chápal literatúru ako sieť vzťahov medzi knihami. Žiada sa už len dodať, že niekedy bizarných vzťahov... Stránka je v testovacej prevádzke...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára