opäť sa hlásim do školských lavíc, hoci prázdniny sa len pred chvíľou začali. Pánovi profesorovi Sabolovi som totiž sľúbila pomoc. A táto moja „pomoc“ by mohla v budúcnosti pomôcť aj vám - môžete sa nechať inšpirovať, alebo sa možno poučíte z mojich chýb.
Nie pre každého musí byť čítanie záľubou, hoci, povedzme si na rovinu, ak táto aktivita patrí do zoznamu vašich „hobby“, značne vám pomôže k jednotke z literatúry :). Aj tento projekt bude stáť a padať na tom, čo ste si prečítali a ako to dokážete interpretovať.
Dlhé roky nás v škole učili literatúru ako chronologickú záležitosť – ja som si prešla týmto systémom a nemôžem ho prehlásiť za absolútnu katastrofu, no veľakrát som mala pocit, že sa k nej blíži :).
Knihy, ktoré som čítala sa odrazu zaradzovali do smerov, storočí a žánrov, čo mi niekedy pomohlo, ale na druhej strane mi pribudli do literatúry zbytočné mantinely a obmedzenia – ako správna maturantka vám môžem odrecitovať roky, v ktorých sa datuje napríklad „realizmus v slovenskej literatúre“, no realizmus nájde pozorný čitateľ aj v dnešných dielach.
Tento projekt vytvára príjemnú alternatívu ku chronologickému pohľadu na literatúru – hovorí, že literatúra vytvára akúsi sieť odkazov – tisícky rôznych odkazov, ktoré čas nijako neobmedzuje. Pravdaže, literatúra môže veľmi ľahko odkazovať na minulosť (napr. svetové vojny) a prítomnosť (zlá spoločenská situácia). Fascinujúce však je, že v literatúre nachádzame rôznorodé odkazy i do budúcnosti (často sa pri tom stretávame s pojmom „nadčasovosť“), skvelým príkladom sú podľa mňa Kafkove poviedky, o ktorých dodnes literárny kritici, ale i laici, tvrdia, že akoby predvídali zverstvá režimov a vojen, ktoré nastali až po napísaní jeho diel.
V knihách najčastejšie rozoznávam 3 základné typ odkazov:
na okolitý svet → teda na minulosť, budúcnosť, prítomnosť, na veci, ľudí, miesta a zvieratá v tomto svete na iné knihy → hoci môžeme tvrdiť, že ide o odkaz na okolitý svet, ja literatúru vidím ako samostatný, dopodrobna zorganizovaný svet, v ktorom vždy vládne dostatočný chaos :) sami na seba → iste ste si všimli, že knihy zvyknú odkazovať „sami na seba“, takéto odkazy sa ľahko hľadajú napr. v sériách kníh (Harry Potter, Pán prsteňov, no nájdete ich temer všade), - napr. keď už raz rozprávač povie že „trolovia bývajú veľmi hlúpi“ tak ďalší dej vychádza z tohto tvrdenia (trol urobí niečo veľmi hlúpe:). Tento príklad je z tých jednoduchších, existuje však celá kopa rôznych odkazov. Skutočne dobrí spisovatelia, ktorí sa hrajú so sujetom a usporiadaním jednotlivých kapitol, či častí príbehu vedia veľmi príjemne odkazovať „sami na seba“, nedávno som takéto odkazy spozorovala v knihe Púštny kvet.Z toho, čo som zatiaľ napísala o odkazoch to môže vyzerať, že len opisujem absolútne elementárne veci, ktoré nie je potrebné si uvedomovať, keďže takéto odkazy lúštime podvedome. Presne to však je cieľom tohto projektu – každého osobné podvedomé „vylúštené odkazy“ danej knihy dať na internetový papier do blogovej formy. Vytvoriť stručné poznámky z knihy a do týchto poznámok dať čo najviac hypertextových odkazov, ktoré budú predstavovať odkazy prečítanej knihy. V praxi vám to ukážem hneď v ďalšom blogu, teraz však späť k dôležitosti týchto odkazov.
Literatúra mi pripomína dobré jedlo – pri výbere knihy je to, akoby ste raňajkovali v dobrom hoteli a mohli si vybrať zo švédskych stolov, ktoré by prekypovali horami tých najlepších dobrôt, vašich obľúbených aj menej obľúbených jedál a nápojov. No pri samotnom výbere by ste nemohli cítiť ich vôňu – ktosi by vám zapchal nos :). Počas výberu sa teda riadite, tak ako často i pri výbere knihy, zväčša vzhľadom a možno aj referenciami a odporučeniami iných.
Keď si napokon aj bez čuchu vyberiete svoje raňajky a chystáte sa ich zjesť, niekto vám čuch síce vráti, iný vám ale zakryje oči. Keď už ste si knihu vybrali a idete ju „jesť“, neviete, čo presne máte pred sebou na tanieri a poznávať to môžete len postupne – ovoniavať a ochutnávať. Pri literatúre je najlepšie to, že literárne jedlo, ktoré si naložíte na tanier z veľkej časti závisí od vašej fantázie.
Výber knihy v mnohom závisí od času, doby, povahy, nálady... Odkazy kníh, o ktorých hovorí tento blog, ovplyvňujú váš knižný výber a rozhodnutie po pár stranách knihu znudene odložiť, alebo sa do nej s nadšením začítať. Napríklad: nebudem čítať skriptá anatómie, ktoré si číta môj brat, pretože (okrem toho, že nemám, na rozdiel od neho, na čosi také motiváciu) by som nerozumela odkazom tejto literatúry – napriek tomu, že príručka anatómie odkazuje na „okolitý svet“, ktorý dobre poznám, spôsob, akým odkazuje mi nie je známy a slovám v nej nerozumiem. Teda – nie som schopná „lúštiť“ odkazy tejto literatúry. Rovnako si človek, ktorý nevidí za metaforami, prirovnaniami, alegóriami atď. skrytý význam nebude s nadšením čítať knižku poézie, pretože šifru jej odkazov nedokáže vylúštiť.
Dôležitý je teda aj spôsob odkazovania. Toto znie veľmi zložito, preto to bude možno pochopiteľnejšie z môjho obrázku: 
Modrou je označený prípad, kedy si knihu prečítate dokonca, červenou, kedy ju radšej odložíte. Pravdaže, v skutočnosti vás pri čítaní knihy ovplyvňuje viacero faktorov.
Toto všetko môže niekomu pripadať strašne jednoduché a inému zasa priťažké. Aby ste získali predstavu o tom, ako celá vaša práca má vyzerať, pozrite si blog „Čo mi odkázal Harry Potter“. Túto fantasy sériu som si vybrala, pretože ju pozná a čítal takmer každý, teda viacerí z vás ma budú vedieť kritizovať, dopĺňať a budú týmto odkazom rozumieť a tiež preto, že sa v nej odkazy hľadajú mimoriadne dobre.
Hádam vám moja práca pomôže pri učení, želám veľa šťastia a jedna dobrá rada na záver: nebojte sa literatúry, nehryzie :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára