sobota 11. júna 2011

Ivan Štrpka/Dežo Ursiny – Príbeh (Syntéza I.)

Ivan Štrpka je slovenský básnik, textár a prozaik, ktorý v spolupráci s Dežom Ursinym vytvoril niekoľko štúdiových albumov. Medzi nimi aj Príbeh.
Texty, ktoré sa nachádzajú niekde medzi básňou a piesňovým textom, vytvárajú jeden príbeh, o čom svedčí aj názov albumu. Vyjadrujú životnú skúsenosť človeka a predstavujú isté časti jeho života. Texty sú navzájom prepojené, prirodzene plynú a za každým je ukrytý dej. Ich spoločnou črtou je mnohovýznamovosť. Umožňuje čitateľovi rozšíriť významové pole vďaka mnohým spôsobom interpretácie. Postavy pôsobia osamelo, avšak každá je niečím výnimočná. V Príbehu často kladú existenciálne otázky: Kto som? Odkiaľ idem a kam? Ich príbehy nás nútia uvažovať o vlastnom živote. V týchto textoch nachádzame opakujúce sa motívy, či už abstraktné otázky – čas, noc, príbeh ale aj konkrétne, napr. motív misky: 
Len chodím a pomaly zbieram
do prázdnej misky všetky tie rozličné
zdesené tváre, čo sa na okamih naklonia
nad jej tepaným okrajom.
(Balada o prázdnej miske)
Miska – jej prázdnota odzrkadľuje prázdnotu ľudí, ktorí sú úspešní, ale zároveň prázdni. To je dôvodom ich zdesenia.

 – motív palice – palica ako rybársky prút; výchovný prostriedok...
Dobre sa pozri, kto tam stojí
kto zatína zuby, kto kričí
kto je na druhom konci palice.
(Kto to tam stojí)

Ivan Štrpka nepatrí k senzualistom, ale aj napriek tomu v textoch nachádzame prvky, ktoré pôsobia na zmysly. Autor chcel docieliť, aby sme čítaný text vnímali viac ako len zrakom.
Zabil si deň, spálil si svoju iskru.
Všetko je čierne, tma sa na teba lepí –
krv noci tuhnúca zo všetkých strán.
Je neskoro. Tupý studený vietor
ťa udiera do tváre.
(Ktosi ešte bdie)
V textoch I. Štrpku sú rýmy a pravidelné verše skôr výnimkou ako pravidlom. Narúša rytmický impulz, napr. rôznym počtom slabík vo veršoch. To ovplyvňuje rýchlosť čítania a automaticky sa dôraz kladie na kratšie verše.
Využíva intonačnú polymorfnosť
verš sa dá intonovať rozličným spôsobom. V rámci voľného verša je dôležitý veršový presah, ktorý dokáže zmeniť význam verša na iný, aký sme očakávali.
Som háčik, ktorý
len tak loví
obraz, ktorého niet.
(Na druhom konci palice)
Ivan Štrpka takto v praxi uplatnil väčšinu z vlastností voľného verša. Ide o verš modernej poézie, ktorého náznaky sa objavili už v obdobé romantizmu   prejavili sa narúšaním pravidelnosti. V 2. polovici 19. storočia ho vo svojej tvorbe často využíval Walt Whitman...

 O hudobné stvárnenie Príbehu sa postaral Dežo Ursiny, ktorý mal schopnosť zaujímavo frázovať a adekvátne vybrať štýl hudby, ktorá umocní náladu celého textu. Ursinyho interpretácia je dôkazom toho, že dokázal chápať Štrpkove texty a stotožniť sa s nimi.

Tieto texty sú na prvý pohľad nezrozumiteľné, avšak, ak sa pozorne začítate, budú stále jasnejšie a zaujímavejšie.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára