Hugolín Gavlovič - Syntéza

11. novembra 1712 zažiarila nad Czarnym Dunajcom šťastná hviezda pre slovenskú literatúru. Hugolín Gavlovič, vlastným (laickým) menom Martin, sa zapísal do galérie majstrov pera viac ako dvadsiatimi dielami zväčša náboženského rázu. V 21. roku života počúvol volanie srdca a vstúpil do náboženského rádu františkánov, aby v odriekaní a modlitbách naplnil svoj život. Nezabudol na morálnu povinnosť vzdelanca odovzdať pokoleniam duchovné bohatstvo. Svoje myšlienky vzhľadom na príslušnosť k mocenskej organizácii, ktorej korene vyrastajú z mučeníctva spravodlivých, formuloval s pokorou ozajstného veriaceho. Uplatnením západoslovenského nárečia ako kultivovanej formy predspisovnej slovenčiny sprístupnil svoju tvorbu gramotnej časti slovenskej spoločnosti. Tieto písomné mravoučné diela ho mali zastúpiť v úlohe kazateľa, keďže pľúcna choroba mu odoprela možnosť viesť omše. Azda pre to, že neustále musel myslieť na smrť, k čomu nabádal aj v Škole kresťanskej s veršami svázanej, k čítaní a k spívaní i k rozjímaní sporádanej o čtyrech posledných vecách človeka, si zachoval primeraný, skôr učiteľský ako povýšenecký prístup. Priamo a s humorom, podopierajúc svoje tvrdenia o bibliu, vštepoval čitateľom v prvom rade lásku
k Bohu za jeho dobrodenia - čoho dôkazom a stručným zhrnutím je báseň Nevdečnosť za dobrodení, 
od tej zlosti vetšej neni (Hugolín Gavlovič : Valaská škola mravúv stodola, 1755) - ale i k rodičom a blížnym. Odrádzal od prchkosti, ľstivosti, viery v nepotvrdené chýry i dôvery voči ich šíriteľom. Zároveň kázal prostredníctvom kníh aj o potrebe poslušnosti voči duchovnej i svetskej vrchnosti (Hugolín Gavlovič: Valaská škola mravúv stodola, 1755, koncept Pripomínaní o trojnásobnej policii), striedmosti v jedle, pití, spánku i o spravodlivosti v konaní. Zaoberá sa teda aj sekulárnymi témami, ktoré s bohoslovím  (zdanlivo) nesúvisia. Jeho zameranie je všestranné, veľký dôraz kladie na zlepšovanie sa napríklad aj v súvislosti s učením : "Čítaj knižky ne len k naučení, ale i k tvému polepšení." 
(Hugolín Gavlovič : Valaská škola mravúv stodola, 1755, Nóta I., koncept 17..)

Valaská škola mravúv stodola (1755)

Pozostáva z 1298 didakticko-reflexívnych básní, ktoré autor nazýva koncepty. Každá má svoj názov, resp. nápadek, ktorý spĺňa funkciu motta, aforizmu, príslovia či sentencie, napr. : Boháč skúpý : velmi hlúpý, alebo Jak si škodíš bez rozumu, nevskládej to na Fortunu. Sú rozdelené do 21 častí, tzv. pastierskych nót, teda spevov. 

V odbornej literatúre sa neraz stretávame s výrokom, že Valaská škola mravúv stodola bola jediným dielom H. Gavloviča, ktoré vyšlo ešte za jeho života. Nedá sa s istotou potvrdiť, že je pravdivý, lebo
v úvodoch k ostatným dielam nie je doslovne uvedené, či v roku vzniku boli aj vydané. V úvode k Valaskej škole sám Gavlovič píše, že bola (doslovne citujem) :

„... zložená i napsaná na salaši osvíceného pána grófa Xaveriusa Konigseg..., kterúžtu školu nyní všem cnostným a svého titulu hodným bratom a sestrám III. rádu téhož velikého Patriarchy Svatého Otce Františka Serafinského k veselému i užitečnému čítavaní srdečne obetuje a vdečne vydáva Roku Pána 1755 dne 12. mesíce března."

Samotná Valaská škola mravúv stodola bola vytlačená až v rokoch 1830-1831.


Jakub Zibura, I.D