Sofokles, výnimočný dramatický básnik a jeden z trojice tragédov antického Grécka, žil v 5. storočí pred Kristom (496 - 405 pred Kr.). Počas svojho dlhého života vraj napísal 80 hier, ktoré mali za úlohu aktivizovať myslenie Aténčanov. Sofokles svojimi dielami priniesol do drámy niekoľko inovácií. Medzi najdôležitejšie určite patrí nahradenie tragických trilógií celovečernými hrami, zavedenie tretieho herca na scénu, zväčšenie chóru na 15 členov, používanie maľovaných kulís... Človek je v nich zodpovedný za svoje činy a teda už viac nepodlieha vôli bohov. Hlavnou témou jeho hier je zrážka jednotlivca s osudom.
Na hru s názvom Vládca Oidipus, v ktorej sa hlavný predstaviteľ kráľovský syn Oidipus snaží bojovať so svojím osudom, no napokon ho svojimi rozhodnutiami do bodky napĺňa (zabitie otca, ženba s vlastnou matkou a následné splodenie "hnusného plemena"), nadväzuje tragická hra Antigona.
Hra sa začína oboznámením divákov s tragickou bitkou bratov Eteokla a Polyneika, vystrojením pohrebu so všetkými poctami pre Eteokla a Kreónovým zákazom vykonať pohrebný rituál nad telom Polyneika, ktorý napadol svojho brata a mesto. Antigona však oznamuje sestre Ismene, že aj napriek tomuto nariadeniu je odhodlaná uctiť si pamiatku svojho brata. Ismena ju odhovára, no Antigona, ktorej je cennejšie dodržiavať odveké nepísané zákony ako nezmyselné nariadenia panovníka, potajomky vykoná všetky obrady nad mŕtvolou brata. Za tento čin je predvedená pred Kreóna a odsúdená na pochovanie zaživa. Ani racionálne argumenty Kreónovho syna a zároveň Antigoninho snúbenca Haimóna nezmenia tento rozsudok. Do mesta prichádza slepý veštec Teiresias, ktorý, paradoxne, otvorí Kreónovi oči a on pochopí, že spravil chybu, ale na nápravu je už neskoro. Jeho žena Eurydika, syn Haimón aj Antigona spáchali samovraždu a on musí žiť s vedomím, že všetko je to vina jeho neuvážených rozhodnutí.
Vonkajšia kompozícia diela pozostáva z prológu, piatich dejstiev a epilógu. Na záver každého dejstva prichádza zbor, ktorý svojou piesňou komentuje udalosti na javisku alebo predpovedá ďalší vývoj hry. Zohráva teda úlohu ideálneho diváka. Sofokles v Antigone dodržiava 5-člennú vnútornú kompozíciu, pozostávajúcu z expozície, kolízie, krízy, peripetie a katastrofy, typickú pre antickú tragédiu. Taktiež zachováva tri antické jednoty - miesta, času a deja.
V celom diele môžeme vidieť konflikt medzi svetskými hodnotami (dodržiavanie zákonov, často nezmyselných, boj o moc, majetok atď.) a hodnotami s hlbším zmyslom, ktoré môžeme pomenovať duchovné hodnoty (dodržiavanie nepísaných zákonov, láska k príbuznému, česť a pod.). Spor medzi týmito hodnotami nachádzame v Kreónových nariadeniach, v konaní Antigony a následnej reakcii Kreóna, ale aj v Haimónovom proteste.
Hlavná ženská postava Antigona je síce predstaviteľkou "hnusného plemena" a podobne ako jej otec i brat v jednej osobe sa chce vyhnúť veštbe o zlom osude, no na rozdiel od kráľa Oidipa je v tomto konaní úspešnejšia. Jej život sa končí tragicky a predčasne, ale z môjho pohľadu ho žila tak, aby sa na nej nevyplnila táto kliatba. Bola totiž odvážna a neoblomná pri dodržiavaní nepísaných pravidiel. Aj napriek svojej odvahe si však ponechala ľudskosť, ktorú prejavuje pri odchode do hrobky, keď ľutuje mladý život, ktorý má stratiť.
Mali sme možnosť vidieť aj záznam divadelného predstavenia Národného divadla v Brne pod režisérskou taktovkou Martina Čičváka. Tento záznam bol spracovaný veľmi pekne, až natoľko, že som miestami nebol schopný vnímať dej predstavenia, pretože ma uchvátila práca s kamerou, osvetlenie javiska, ale aj praktické využitie malého počtu rekvizít a kulís. Hudba a zvukové efekty, ktoré boli použité, sa mi taktiež veľmi páčili, aj keď ku koncu diela mi začínalo prekážať prílišné opakovanie tej istej melódie vybrnkávanej na gitare. Chýbala mi tam však tá sľúbená aktualizácia diela do 21. storočia. Áno, herci používali ako kostýmy oblečenie, ktoré nebolo dostupné v antickom Grécku, ale ak by sme hercov navliekli do dobových kostýmov, neviem či by sme mohli hovoriť o nejakej aktualizácii. Celkový dojem z diela však mám pozitívny, pretože mnohokrát prekvapivé herecké výkony a technické spracovanie vynahradili ostatné nedostatky.
Použitá literatúra:
GREGOVÁ, I. - LAPITKA, M. 2011: Literatúra pre 3. a 4. ročník gymnázií a stredných odborných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Príroda, 2011. ISBN 978-80-07-01894-5.
SOFOKLES: Antigona. (Preklad: Feldek, Ľ.) Tretie vydanie. Bratislava: Tatran, 1983. ISBN cs 61-479-83.
Marián Opiela III. E
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára