V 5. stor. p. n. l. možno pozorovať najväčší rozmach antickej tragédie. Jej hrdina sa veľakrát ocital v hraničných, kritických situáciách, často na konci diela zomiera, ale aj napriek tomu ostáva morálnym víťazom. Pôvod antickej drámy siaha k dionýzovským hrám, t. j. slávnostiam venovaným oslave boha Dionýza. Zbor, preoblečený za satyrov, tu prednášal piesne, tzv. dityramby. Dvanásť- až pätnásťčlenný chór plnil funkciu ideálneho diváka. Typická pre antiku je jednota miesta, deja a času. Herci vystupovali v kostýmoch a maskách, nosili topánky s vysokými podrážkami. Muži v tomto čase hrali aj ženské roly, hry boli prístupné širokej verejnosti.
Sofokles bol najväčší grécky dramatik žijúci v Aténach. Napísal 123 tragédií, z ktorých najznámejšie sú Antigona a Vládca Oidipus. Sofokles prestal písať trilógie a začal tvoriť celovečerné hry. Zaviedol tretieho herca, zväčšil chór, používal maľované kulisy a jeho postavy sú už zodpovedné za svoje činy, nespoliehajú sa iba na bohov.
Antigona je antická dramatická hra napísaná v roku 442 p. n. l. Kráľ Kreón vydá zákaz pochovať Polyneika, no jeho sestra Antigona vykoná rituály so všetkými poctami. Kreón je pohoršený, obviní Antigonu aj jej sestru Isménu a Antigona má byť uväznená v kamennej hrobke len s takým množstvom jedla, aby neumrela. Jej snúbenec, poslušný Kreónov syn Haimón, sa usiluje otcovi dohovoriť, no Kreón si nenechá poradiť. Panovník nenachádza útechu ani u veštca, ktorý vidí len zlé znamenia. Príbeh končí katastrofou: hlavné postavy umierajú a ostáva iba potrestaný Kreón, vladár, ktorý sa mýlil a príliš neskoro si uvedomil vlastné chyby.
Antigona, neoblomná odvážna hrdinka, neprijala svoj osud „hnusného plemena“, ale chcela ho zmeniť. Dodržiavala nepísané zákony, zdôrazňovala ich pred Kreónovými, „chcela sa zapáčiť tým v podsvetí“. Napriek tomu Antigona ľutuje život, ktorý má stratiť. Kreón bol prísny panovník, vlastenec, veril svojej veci, no tvrdohlavo odmietal rozumné názory a rady.
V divadelnej inscenácii sa objavili viaceré zvukové a vizuálne symboly, napríklad Kreónova hra na gitare počas Haimónovej reči, svedectvo Kreónovej neoblomnosti či symbol „peace“ na rúchu posla, ktorého čakal panovníkov hnev. Vojenský pochod medzi jednotlivými dejstvami znázorňoval Kreónovu prísnu vládu. Tvorcovia inscenácie použili aj moderné komické prvky, napríklad namiesto kamennej hrobky garážové dvere, avšak podarilo sa im zároveň zachovať sémantiku pôvodného diela.
Sofokles bol najväčší grécky dramatik žijúci v Aténach. Napísal 123 tragédií, z ktorých najznámejšie sú Antigona a Vládca Oidipus. Sofokles prestal písať trilógie a začal tvoriť celovečerné hry. Zaviedol tretieho herca, zväčšil chór, používal maľované kulisy a jeho postavy sú už zodpovedné za svoje činy, nespoliehajú sa iba na bohov.
Antigona je antická dramatická hra napísaná v roku 442 p. n. l. Kráľ Kreón vydá zákaz pochovať Polyneika, no jeho sestra Antigona vykoná rituály so všetkými poctami. Kreón je pohoršený, obviní Antigonu aj jej sestru Isménu a Antigona má byť uväznená v kamennej hrobke len s takým množstvom jedla, aby neumrela. Jej snúbenec, poslušný Kreónov syn Haimón, sa usiluje otcovi dohovoriť, no Kreón si nenechá poradiť. Panovník nenachádza útechu ani u veštca, ktorý vidí len zlé znamenia. Príbeh končí katastrofou: hlavné postavy umierajú a ostáva iba potrestaný Kreón, vladár, ktorý sa mýlil a príliš neskoro si uvedomil vlastné chyby.
Antigona, neoblomná odvážna hrdinka, neprijala svoj osud „hnusného plemena“, ale chcela ho zmeniť. Dodržiavala nepísané zákony, zdôrazňovala ich pred Kreónovými, „chcela sa zapáčiť tým v podsvetí“. Napriek tomu Antigona ľutuje život, ktorý má stratiť. Kreón bol prísny panovník, vlastenec, veril svojej veci, no tvrdohlavo odmietal rozumné názory a rady.
V divadelnej inscenácii sa objavili viaceré zvukové a vizuálne symboly, napríklad Kreónova hra na gitare počas Haimónovej reči, svedectvo Kreónovej neoblomnosti či symbol „peace“ na rúchu posla, ktorého čakal panovníkov hnev. Vojenský pochod medzi jednotlivými dejstvami znázorňoval Kreónovu prísnu vládu. Tvorcovia inscenácie použili aj moderné komické prvky, napríklad namiesto kamennej hrobky garážové dvere, avšak podarilo sa im zároveň zachovať sémantiku pôvodného diela.
Použitá literatúra:
GREGOVÁ, I. - LAPITKA, M. 2011: Literatúra pre 3. a 4. ročník gymnázií a stredných odborných škôl. 1. vydanie. Bratislava : Príroda, 2011. ISBN 978-80-07-01894-5.
SOFOKLES: Antigona. (Preklad: Feldek, Ľ.) Tretie vydanie. Bratislava: Tatran, 1983. ISBN cs 61-479-83
Michal Souček III.E
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára