Andrej Sládkovič – Marína

Andrej Sládkovič, vlastným menom Braxotoris, bol básnikom a filozofom štúrovskej školy, ktorý tvoril pod vplyvom Heglovej filozofie. Študoval na cirkevnom lýceu v Bánskej Štiavnici, v ktorom sa neskôr zamiloval do dcéry z meštianskej rodiny – Márie Pischlovej. Ich nenaplnená láska sa stala námetom pre veľkú a veľmi známu lyrickú skladbu s názvom Marína. 

V tomto diele sa stretávame hlavne s prvkami spoločenskej lyriky, teda predmetom pozorovania sa stáva miesto, krajina alebo národ a s prvkami intímnej respektíve ľúbostnej lyriky. Objektom pozorovania v ľúbostnej lyrike nie sú len autorove city, myšlienky a nálady, ale dokonca aj autor sám. Ide o tzv. lyriku srdca a duše.

 Andrej Sládkovič  svoju lásku Marínu zidealizoval, stala sa alegorickou bytosťou (vílou, anjelom). Už v 1. strofe môžeme vidieť elegantnú kompozičnú triádu. Tézu predstavuje krása, ktorá je originálna, inšpiratívna a vyvoláva v nás hlbšiu emóciu. Antitézou je peknota, teda pominuteľná krása a syntézou je samotná Marína, ktorá je pre básnika centrom, živlom, nebom a jednotou. Básnikova Marína je všetko, v čo verí a jedine vtedy, by sa mu zrútil svet, keby mu povedala nie : No možno strhnúť svet môj celý jedného slova hrozné strely, slova toho z úst tvojich : ,,Nie!” Autor v básni dáva Maríne rôzne mená ako napr.: milenka, bohyňa rovná Lade, krásy kráľovná a anjel dobroty a neviny. Marína je syntézou všetkých básnikových snov. V diele taktiež vidíme podobnosť medzi Marínou a Kollárovou Mínou, pretože obidve boli milenkami, inšpiráciou a mali niečo podobné s Beatrice od Danteho Aligieriho. 

Sládkovič nechal v básni vyniknúť  aj ďalší významový motív – vlastenecký, čo bolo typické pre štúrovcov, lebo literatúra Slovenska v 19. storočí mala národno-obrannú funkciu. Za symboly Slovenska si zvolil Sitno a Hron. Aj samotnú Marínu nazýval dcérou alebo vílou Hronu.

 O Andrejovi Sládkovičovi hovoríme, že je najmenej ľudový básnik zo štúrovcov, lebo nedodržiaval ,,štúrovský kánon. ” V jeho dielach sa neuplatňovala dôsledne dieréza (polveršová prestávka) a pravidelný výskyt združeného rýmu. Taktiež narúšal rytmicko-syntaktický paralelizmus a bol kritizovaný štúrovcami vraj pre nedostatok vlasteneckého motívu.

Zdroj: Gregorová, I., Lapitka, M.: Literatúra pre 2. Ročník gymnázií a stredných odborných škôl. Bratislava : Príroda, 2009. 89 s. ISBN 978-80-10-01799-7