Výnimočný a originálny Dušan Dušek písal o tom, čo mu bolo blízke. Bol nonkonformným autorom. Patril k tzv. druhej generácii Mladej tvorby. Ovplyvnili ho svetoví autori, medzi nimi Salinger, Borges alebo Cortazár, pre ktorého bolo typické odmietanie opisného realizmu.
Už z názvu knihy Kufor na sny môžeme vyčítať jedinečnosť a akési tajomno, ktoré visí nad samotnou knihou. Autor chce prilákať čitateľa a zároveň poukazuje na to, že v tejto knihe sa bez fantázie stratíme už na začiatku čítania. Je množstvo spôsobov, ako chápať metaforický kufor, napr. kufor ako symbol súkromia, možno ako symbol cestovania v čase, vzhľadom na to, že rozprávač spomína a niekedy smúti za minulosťou. Podobnosť, ktorú vidíme medzi autorom a rozprávačom, znásobuje aj fakt, že autor často píše v prvej osobe. Nie je to ale znak toho, že dielo má autobiografický charakter, ale ako to on sám vysvetľuje, píše sa mu tak lepšie, text je zároveň plynulejší a hovorovejší.
Niektoré poviedky Dušekovho Kufra na sny zaraďujeme k nesujetovej próze. Ide o prózu, ktorá je bez deja, dramatickej akcie a gradácie. Autor neinterpretuje. Celok je rozložený na epizódy, fragmenty a segmenty. To môže byť príčinou toho, že pri povrchnom čítaní pôsobí táto kniha nezáživne. Hlavnou postavou sa stáva jazyk, ktorý vystupuje do popredia pred dej a postavy.
Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že text je (čo sa týka žánrov) rôznorodý, no ide len o fiktívnu žánrovú rôznorodosť. V skutočnosti majú všetky poviedky niečo spoločné. Sú na prvý pohľad jednoduché a autor originálne a vtipne spracúva bežné situácie z každodenného života. Zameriava sa na detaily. V niektorých prípadoch ide aj o príbehy viac či menej nereálne. V knihe môžeme pozorovať aj priblíženie k prúdu vedomia, no nie až v takej miere ako u Jamesa Joycea.
Táto kniha vo mne vyvolala zmiešané pocity. Na jednej strane boli poviedky, ktoré ma nadchli, ako napríklad Rýchlik, kde sa hrdina stretáva sám so sebou (z minulosti), alebo aj Alfabet D. D. (literatúra faktu), ktorá sa mi páčila najviac z celej knihy. Na druhej strane, tu bola poviedka 1. máj 1977, ktorá sa mi vôbec nepáčila. Nie pre prítomnosť erotiky, ktorá sa v knihe vyskytuje na viacerých miestach a v Kufri má nezameniteľné miesto, ale nezaujal ma štýl a forma, ktorou bola napísaná. Myslím si, že táto kniha je prinajmenšom zaujímavá, no mňa tak trochu sklamala. Aj napriek tomu sú v Kufri miesta, pre ktoré sa oplatí ho otvoriť.
V tejto syntéze boli spracované myšlienky D. Dušeka, D. Kršákovej, J. Sabola, M. Pavlíkovej a aktívnej III. A.
Miroslava Pavlíková
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára