J. C. Hronský sa narodil 23. 2. 1896 vo Zvolene. Absolvoval učiteľský ústav v Leviciach, bol vojakom v 1. svetovej vojne. Po návrate z talianskeho frontu vykonával učiteľské povolanie a aktívne sa zapájal do pôsobenia Matice slovenskej. Po 2. svetovej vojne emigroval do Argentíny a 13. 7. 1960 zomrel v Lujáne (Argentína). Patrí k spisovateľom medzivojnového obdobia, no môžeme ho zaradiť aj k slovenskej exilovej literatúre.
Hronského prozaické dielo Jozef Mak a jeho vrcholné romány Pisár Gráč či Chlieb tvoria významnú líniu modernej slovenskej prózy. Dielo Jozef Mak nepatrí k Hronského prvotinám, písal ho už ako renomovaný autor. Jeho najvýznamnejšie romány Jozef Mak a Chlieb vychádzajú v 1. polovici tridsiatych rokov a próza je tradične ukotvená v dedinskom prostredí, aj keď Hronský nepochádzal z dediny. Žil v malomeste. Do dediny nechodieval často, no skúmal ju a hlavne jej intímny život. Preto môžeme dielo vnímať ako pokračovanie sledu slovenských próz v dedinskom prostredí. Štefan Krčméry, prozaik, literárny historik a kritik, ho vnímal ako nadväzovateľa na literárnu klasiku 19. storočia. Avšak Hronský chcel priniesť nový pohľad na dedinské prostredie. Prekonáva tradičné zobrazenie dediny a dedinského človeka. Využíva prvky expresionizmu, lyrizovanej prózy, čo predstavuje oslabenie dejovej línie, využite trópov, opis prostredia - výrazný prírodný motív, ďalej prítomnosť vnútorného monológu či dokonca vnútorného dialógu (hrdinovi sa prihovára neznámy hlas) a tiež zohráva veľkú úlohu aj mysteriózna postava (hrdina dostáva dar od Krista - jeho ukrižované ruky).
Témou románu je príbeh obyčajného chudobného človeka v dedinskom prostredí. V diele sa autor usiluje vystihnúť sociálne a psychologické črty dedinského života, kde dominuje hlas rozprávača, príbehová irónia a tiež zobrazenie postavy v stave jej duševnej trýzne a utrpenia. Niektorí interpretátori románu hovoria o Makovi ako o apoteóze ľudského utrpenia, ktorá má v diele aj symbolický význam (dlhé krvopotné stavanie domu na zhorenisku, teda symbol Fénixa) a tiež motív krížovej cesty pri všetkých Makových príkoriach (vzťah s bratom, Marušin vydaj, smrť Maruše a napokon aj July, zdĺhavá vojenčina, smrť otca a matky, nevyplatenie pláce za robotu, vykupovanie vlastnej chalupy...).
Na prvom mieste autora zaujal vnútorný život postáv. Sledujeme vnútro Jozefa Maka, no pritom nie sme svedkami jeho psychologických problémov, teda ide skôr o typ sociálneho románu než psychologického, no aj ten sa niekedy prelína s ním, ale v tomto diele nejde o psychologický opis duševných stavov postáv, ale dôležité je sociálne postavenie Maka. Mak sa na svoje utrpenie nesťažuje, nepodlieha odcudzeniu, stresom, depresii či chorobným stavom, ale ukazuje nám, že to utrpenie sa dá niesť aj napriek jeho čoraz väčšej hĺbke.
Jozefa Maka vnímame ako človeka, ktorý má existenciálny rozmer ako napr. zmysel utrpenia, smrti, životná púť človeka. Hronský nám chcel ukázať typ človeka, ktorý zažíva jedno príkorie za druhým, no presila nešťastí ho neoslabuje, ale utvrdzuje a spevňuje, aby mohol ďalšie príkoria prijímať a čeliť im a vyjsť z nich ešte skúsenejší, sebavedomejší, zocelenejší. Ukázal, že nejde len o obyčajného Heľpana, ale o človeka - Slováka, Európana, národ, ktorý môže prežiť práve na takýchto ľuďoch - Jozefoch Makoch.
Samotný román ma veľmi nezaujal, možno pre tradičné ukotvenie v slovenskej dedine a opise životov týchto ľudí, no to, čo prilákalo moju pozornosť v tomto románe, bolo Makovo utrpenie - jeho znášanie všetkých príkorí, ktoré postupovali od menších až k najväčším. Zaujal ma hlavne koniec románu, keď zomiera Maruša aj Jula, no Mak zomrieť nemôže. Musí sa ďalej trápiť a prechádzať ďalšími príkoriami. Jeho životom je vlastne utrpenie.
V tejto syntéze boli použité informácie z pracovného listu p. p. J. Sabola a tiež z webovej stránky www.litcentrum.sk.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára