Znaky bežnej komunikácie v ukážke z knihy C. Cooksonovej „Spravodlivosť je žena“

– No tak, no tak, všetko je v poriadku, moja zlatá. Všetko je v poriadku.

– Ach, Betty! Betty! Zomriem.

– Nie, nezomrieš. Neblázni!

– Čo ty vieš. – Elaine zalapala po vzduchu a pokračovala: – Nevieš, aké je to. Nikdy... už nikdy, kým... kým budem žiť. Počuješ?

– Áno, moja zlatá, počujem.

– Musí mi odprisahať, áno, musí mi odprisahať, že už nikdy. A...ach...

Znaky bežnej komunikácie:

• pestrá modalita viet (zvolacie vety – Ach, Betty!),
• nedokončené vety (A...ach...),
• apoziopéza (Nikdy... už nikdy, kým... kým budem žiť.),
• opakovanie slova, príp. skupiny slov viackrát (Musí mi odprisahať, áno, musí mi odprisahať...),
• úmyselné vynechávanie slov (... musí mi odprisahať, že už nikdy.),
• citovo zafarbené slová, resp. slovné spojenia (moja zlatá),
• používanie citosloviec na vyjadrenie pocitov (Ach, Betty!),
• používanie častíc – znak spontánnosti prejavu (No tak, no tak...),
• expresívny slovosled (Nevieš, aké je to. namiesto Nevieš, aké to je.),
• emocionalita sa prejavuje zveličovaním (Neblázni!),
• povzdychnutie je tiež prejav emocionality (Čo ty vieš.),
• vety sú často jednočlenné a holé (Betty! Zomriem. Neblázni! Počuješ?).

Použitá literatúra:

CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk pre 1. ročník SŠ. Bratislava : Orbis Pictus Istropolitana, 2009.

COOKSONOVÁ, C.: Spravodlivosť je žena. Preložil Viktor Krupa. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1995.