Jerome David Salinger sa narodil 1. 1. 1919 v New Yorku. Bol americkým prozaikom a jeho najvýznamnejším dielom sa stal román Kto chytá v žite. Okrem toho napísal ďalšie väčšie diela, medzi nimi aj Deväť poviedok. Hlavným motívom jeho diel sú problémy dospievania, dosah vojny alebo iných traumatických udalostí na psychiku mladých mužov. Salinger bol známy aj pre svoju samotársku povahu, od r. 1974 nenapísal žiaden rozhovor, neobjavoval sa na verejnosti a od r. 1965 nepublikoval žiadne dielo.
Dielo Kto chytá v žite je psychologický román, označovaný aj ako pastiš, t. j. odkaz na výchovný román (výchovné romány zobrazujú zvyčajne príbeh chlapca od raného detstva po vstup do sveta dospelých). Román má priameho rozprávača, ktorý ako sedemnásťročný v liečebnom ústave, kde sa liečil z psychických problémov, rozpráva príbeh o sebe zasadený do času, keď ho vylúčili z preztížnej strednej školy. Hrdinom románu je šestnásťročný rebelujúci adolescent Holden Caulfield.
Príbeh sa nezačína opisným úvodom, pretože rozprávač považoval úvody klasických próz za kraviny, a tak sa hneď dostávame priamo do deja. Holden nemá ukážkový sloh, ani jazyk. Používa vulgarizmy, slangové slová, nemá dokonalý štýl. Autor príbehu poukazuje na naivitu ľudí, ľudskú hlúposť, ignoranciu či povrchnosť. Holden si počas príbehu vymýšľa, pretože chce do svojho sveta doplniť to, čo mu chýba. Niekedy vyjadruje dešpekt, opovrhnutie, zúfalstvo, inokedy nedostatok dôvery či plachosť. Ľuďom nehovorí vždy pravdu, ale to, čo chcú naozaj počuť. No napriek tomu by sme ho nemali vnímať ako klamára, pretože pravdivo rozpráva príbeh o sebe a poukazuje na to, akí ľudia v skutočnosti sú. Holden je hypersenzitívny mladý človek, ktorý veľmi citlivo prežíva všetky svoje zážitky. Je vyplašený, neistý, v románe predstavuje psychologickú stránku dospievania človeka.
Holden nebol úplne ako jeho rovesníci, chcel byť iný. Aj keď patril medzi chlapcov z normálnej a dobre zabezpečenej rodiny, často vyzeral ako cvok, čo sám o sebe tiež tvrdil. Jeho postava bola primeraná študentovi, vysoká a štíhla. Prameň šedivých vlasov na hlave mu zakrývala jeho obľúbená červená poľovnícka čiapka, ktorú rád nosil so šiltom vzadu. Jeho spolužiaci vyzerali podľa neho ako ignoranti, necitliví a obmedzení ľudia, čo ho najviac dráždilo, no aj tak si medzi nimi našiel zopár kamarátov. Jeho spolubývajúci Stradlater mal silnú atletickú postavu a vždy vyzeral pekne upravený. No zvnútra bol špinavý. Povrchnosť, samoľúbosť a časté využívanie ľudí boli jeho silné stránky. V diele predstavuje istú falošnú vyspelosť, pretože vo vnútri ešte stále nedozrel. Ďalšou dôležitou postavou v príbehu je Holdenov nikdy neupravený spolužiak Ackley, ktorého vykreslenie poukazuje na fyziologický rast človeka. V príbehu sa ukazuje aj fyziologická stránka starnutia, ktorá je zobrazená na Holdenovom učiteľovi Spencerovi. Nedokáže Holdena osloviť, no má ho rád. Holden ho preto rešpektuje a akceptuje. Antolini je druhým učiteľom v príbehu, ktorý usmerňuje Holdena na ceste do života. Radí mu, aby dospel, vyrástol z detstva.
Holden mal dvoch bratov a mladšiu sestru. Jeho mladší brat Alley, jeden z mála ľudí, ktorých mal naozaj rád, zomrel. Spolu s Holdenovým spolužiakom, ktorý zo zúfalstva vyskočil z okna internátu, predstavuje smrť nevinných. Staršieho brata D. B. vykresľuje ako prostitúta, pretože je naozaj dobrým spisovateľom, no nepíše pre potešenie, ale predáva sa. Z celej svojej rodiny mal Holden najradšej sestru Phoebe. Znamenala preňho naozaj veľa. V jeho živote neexistoval človek, ktorého by mal tak rád a ktorého by uznával. Bola to jedine Phoebe. Aj ona mala Holdena veľmi rada, obdivovala ho. Dokonca s ním chcela odísť preč na opustené miesto, ďaleko od svojej rodiny, a už sa nevrátiť. Na svoj vek bola veľmi múdra a v príbehu predstavuje akési stelesnenie dieťaťa.
V diele má hrdnina realistický pohľad na spoločnosť, snaží sa odhaliť pravdu. To, čo je za vecami. Svoje rodné mesto New York považuje za centrum farizejstava a pokrytectva. Autor sa snaží poukázať na to, aby sa ľudia pozerali na svet aj z iného uhla pohľadu. Možno kritickejšieho ako doteraz. Úplnú dospelosť môže človek získať len tým, že sa zmieri so svetom.
Holden nemal v živote jasné ciele. Bol vyplašený a mal veľa bláznivých nápadov, z ktorých sa väčšina nedala uskutočniť. Jediné, čím by v živote chcel byť, bol chytač v žite. Chytač detí, ktoré nevedia ísť správnym smerom a ktoré nesmú spadnúť hlboko, ak niekde v živote zakopnú.
Tento román sa mi, na rozdiel od iných románov z povinného čítania, páčil. Možno preto, že príbeh nebol tradične ukotvený v slovenskej dedine a neopisoval jej život, ale bol situovaný do študentských čias. A možno nie. Možno ma viac zaujalo niečo iné, ale myslím si, že autor tým, že si vybral tému správanie a problémy dospievajúceho človeka, si získal pozornosť mnohých generácií mladých ľudí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára