nedeľa 22. januára 2012

Z MEDZIVOJNOVÉHO OBDOBIA V SLOVENSKEJ LITERATÚRE

Obdobie medzivojnovej literatúry je známe svojou pestrosťou. Za túto rôznorodosť môže vtedajší pluralitný model literatúry. Popri sebe v pokojnom vzájomnom prelínaní pôsobili viacerí autori rôznych umeleckých smerov, rôznych poetík, generácií a ideologických presvedčení. V tomto období sa rozmohla aj lyrizovaná próza, ktorá sa vyznačuje častým prelínaním sna a skutočnosti, retardáciou, čiže spomalením deja úvahami a opismi, vnútorným monológom, hlavne polopriamou rečou, zvukomaľbou, básnickými prostriedkami, prírodným motívom a tiež romanticky výnimočným hrdinom. 

Slovenskí autori píšuci lyrizovanú prózu sa na základe menších odlišností rozdelili do troch podskupín, a to na
lyricky tvarovanú prózu, kam patrí Milo Urban a Jozef Cíger Hronský, ornamentálnu prózu a naturizmus, ktorý založil Ľudo Ondrejov, a patria sem aj Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, či František Švantner.

Všetci títo autori medzivojnovej literatúry sa riadili heslom ,,Písať inak ako Tajovský“. Rozumieme tým ich snahu o pestrosť, mnohorakosť. Zaoberali sa silnou sociálnou tematikou v dedinskom prostredí. Milo Urban v novele Drevený chlieb, opisuje príbeh Adama Žuka, ktorý sa na Vianoce vracia opitý domov z krčmy. V  diele vystupuje aj mysteriózna postava, Ježiš, v podobe dieťaťa. Autor opisuje Adamove pocity a myšlienky po ceste domov a pri stretnutí s Ježišom skoro až básnickým jazykom. Využíva expresívne výrazy, metafory, oxymorony. Aj týmto jazykom nás vovedie do duše hrdinu a na svet sa dívame jeho očami.

Dobroslav Chrobák a František Švantner sa zaraďujú k naturizmu. Ten predstavuje výrazný posun vpred v slovenskej lyrizovanej próze. Čerpal z realizmu, z ľudovej rozprávky, z folklóru, z modernej avantgardnej poézie, ale aj zo severských literatúr. Zameriava sa na povahu človeka, ktorý opustil modernú civilizáciu a žije na samote v tesnej spojitosti s prírodou. Príroda predstavuje až postavu. Tiež sa tu vyskytuje prelínanie reality a sna, príbeh je obohateným tajomstvom. Najčastejší rozprávač je rozprávač priamy. Príbehy obsahujú figúry a trópy.

Dobroslav Chrobák sa narodil na začiatku 20. storočia v obci Hybe. Patril medzi mladšiu generáciu autorov medzivojnovej literatúry, ktorí sa snažili o vyrovnanie slovenskej literatúry so svetovou. Jeho dielo Drak sa vracia môžeme zaradiť k hrdinskej rozprávke, k novele, ale aj k románovej novele. Dej sa odohráva v prostredí Vysokých Tatier a Liptova. Hlavnou postavou je samotár prezývaný Drak, ktorý žije sám nad dedinou a aj preto vzbudzuje odpor a odmietanie ostatných dedinčanov. Za toto odvrhnutie na okraj spoločnosti môže Drakov neznámy pôvod, jeho čudácka povaha, ale aj poverčivosť či hlúposť dedinčanov. Príbeh je prerozprávaný personálnym rozprávačom, ktorý sa na celú situáciu díva očami Šimona. Šimon je mladý, statný muž, ktorý je nespokojný vo svojom manželstve s Evou. Rozprávač pozná jeho myšlienky, pocity aj najhlbšie túžby. Šimonova manželka Eva ľúbi Draka. Aj keď Drak zjavne Eve city neopätuje, Šimon považuje Draka za soka v láske. Je zúfalý, pociťuje poníženie, trápi sa. Dedinu postihne nešťastie, lebo stádo
kráv a volov uviazlo v dolinách medzi horami v dôsledku rozsiahlych požiarov požiarov. Drak sa ponúkne dedine na pomoc. Keďže dedinčania mu nedôverovali a aj pre prepojenie jeho ženy s Drakom, vyslali s ním Šimona. Šimon po čase nájde v Drakovi jeho priateľskú povahu, súcit, ľudskosť, pokoj, jemnú dušu, silu osobnosti. Má veľa skúseností a nájde riešenie aj v ťažkých situáciách. Stále si však držia od seba odstup. Drakove priateľské vzťahy s Poliakmi presvedčia Šimona o Drakových „skutočných“ plánoch - predať stádo. Šimon uteká do dediny po pomoc na záchranu stáda, tiež podpáli Drakov dom. Drak sa však ukáže byť čestným človekom a stádo do dediny dovedie. Richtár mu vráti jeho skutočné meno, získa česť, úctu
a rešpekt od dedinčanov. Šimon je porazený, trpí, pôsobí ako naivné dieťa. Drak si však svoje víťazstvo nijako nevychutnáva, a to aj napriek podpálenému domu. So stádom si doviedol aj mladú ženu, čo ponižuje Šimona ešte viac. Dobroslav Chrobák nám ukázal ľudskú osobnosť, pokoj rozvahu a dobré srdce, ktoré nenašlo pochopenie v dave ľudí len pre svoju inakosť.

Ďalším dielom naturizmu je novela Františka Švantnera Malka. Hlavnou postavou príbehu je valach žijúci na salaši v samote prírody. Je zaľúbený do Malky, mladého dievčaťa, ktoré pracuje v dedinskej krčme. Priamy rozprávač vykresľuje valachove myšlienky a pocity bohatým švantnerovským jazykom. Valach požiada Malku o ruku, tá však neodpovie hneď, lebo sa chce poradiť s bratom. Malkin brat je Šajban. Ten zabil krčmárkinho manžela a teraz sa ukrýva v lese. To je však Malkino tajomstvo. Šajban chce odísť aj s Malkou, o čom sa však dozvie valach, ktorý od zlosti udá Šajbana v presvedčení, že je to Malkin milý. Až neskôr zistí, že Šajban je Malkin brat. Chce napraviť svoju chybu. Aj keď sa Šajbanovi podarí ujsť a zachrániť sa pred uväznením, Malku nájde valach na salaši mŕtvu. Valach veľmi trpí a viní sa za jej smrť, ale už je neskoro.

Švantnerova próza je typická bohatým jazykom, rád sa približuje k hrôzostrašnej balade smrťou niektorej z postáv, jeho diela sú niekedy až magické, príroda je často až postavou, čiže sujetotvorným činiteľom. Tento autor, tak ako aj tí skôr spomínaní, dali literatúre nový rozmer. Pozdvihli jej kvalitu, zušľachtili jej jazyk, nútili a aj nútia čitateľa uvažovať a podporujú jeho fantáziu a predstavivosť. Nie bez príčiny môžeme medzivojnové obdobie nazývať pestrým.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára