Dušan Dušek pochádza z druhej generácie Mladej tvorby. V diele Kufor na sny píše o veciach, za ktorými mu je smutno, ale aj, s čím mu bolo veselo. Je mu smutno za mladosťou, priateľmi, láskami a tiež aj za rodinným životom.
Ukážka (z poviedky Rýchlik)
Aj ty si chodil?
Kam?
Na hrušky.
Kto by nechodil? Kradnuté sú najlepšie. Chodili sme aj s Vavrom k farárovi.
Toho poznám.
Vavra? Odkedy?
Chodili sme s ním do školy.
Dušan Dušek píše väčšinou v prvej osobe. Môže to znamenať, že píše o sebe, ale použitie prvej osoby mu viac slúži ako spôsob ozvláštnenia. Vyvoláva tak záujem u čitateľa, pretože ľudí zaujíma súkromie. Autor sám hovorí, že dielo zväčša nie je autobiografické, je to štýl, ktorý mu viac vyhovuje, text je plynulejší, spontánnejší, hovorovejší. Pracuje s prúdom vedomia, typom vnútorného monológu, ktorý zachytáva myšlienky postáv skôr, ako sú sformulované do výpovedí, replík postáv.
Autor v poviedkach zachytáva každodennosť ako zázračnosť a aj obyčajnú polievku opisuje ako umelecké dielo.
Ukážka (z poviedky Zlodeji)
Podľa mňa zemiaky do mäsovej polievky nepatrili: ležali vždy na dne hrnca ako žlté kamene a kazili mozaiku mrkvy, petržlenu, zeleru a kalerábu, túlavého hrachu a dvoch cibúľ z opálu. Z medovej hĺbky hnedo presvital kus hovädzieho mäsa a kĺb kosti so špikom; krajšia mozaika je len v tlačenke, ale nemá toľko farieb.
Poviedky Dušana Dušeka v diele Kufor na sny patria k nesujetovej próze:
- napäťový oblúk je tam nahradený osobitou perspektívou rozprávača,
- poviedky sú bez deja, akcie, dramatickej gradácie,
- dôležitejším ako postava a dej sa stáva samotný jazyk a konštrukcia literárneho textu,
- celok je rozložený na segmenty.
Dielo Kufor na sny tvorí 33 poviedok. Opisujú každodenný život spája ich autorova optika, jazyk, štýl, fantázia a humor.
Kniha ma zaujala hneď prvou vetou prvej poviedky, ktorá vo mne vzbudila zvedavosť a prinútila ma čítať ďalej.
Ukážka (z poviedky Pes)
Sused má psa, ktorý nevie, že je blázon.
Krátka, zdanlivo jednoduchá poviedka Pes opisuje verný vzťah pána so psom menom Ukulele, ich bežný deň a spôsob, akým sa pozerajú na svet a „svet“ na nich.
Ukážka (z poviedky Pes)
Z novín si urobia papierové čiapky – sused neochotne prizná, že toto psa ešte nenaučil – a zdravia sa ako vojaci: jeden je generál a druhý ešte väčší generál.
Zahnú za roh – a vojdú mi do cesty.
Rýchlo sa im vyhnem.
Sused volá: „Veď už sa nám toľko nevyhýbajte!“
A pes vrtí chvostom. A zatvára oči. No každý sa vyhne.
Sused tenkým hlasom hovorí: „Vidíš, Ukuško, aký je, vyhýba sa, čo s ním?“
Zaviažem si šnúrku na topánke a pozriem na hodinky. Akože: nič sa nedeje. Pes ma oňuchá a splašene odskočí, potom stiahne chvost – a dobehne suseda: pre neho som blázon.
V Dušekovom Kufri sa stretávame aj s erotikou. Použil ju na oživenie a spestrenie, ale mne osobne sa sa jej výskyt v diele nepáčil. Napriek tomu, že je súčasťou ľudského života a pripomína mladosť, si myslím, že v diele je zbytočná.
Počas čítania ma zaujali krátke hodnotné myšlienky, ktoré do poviedky vniesli priestor na zamyslenie.
Ukážka (z poviedky Alfabet D. D.)
Dar
Bohatstvo jazyka je práve v jeho možnosti byť úsporný.
Dni
Tri dni som nič nerobil. Keď raz náhodou budem vedieť, že zomieram, a budem mať niečo rozrobené, krátko pred koncom mi bude chýbať iba trochu času, budem si hovoriť : iba dva dni, iba deň, no nebude nijaký deň, ba ani hodina, nikto mi nedá ani chvíľu ďalšieho života, potom mi ešte väčšmi bude ľúto za preflákanými dňami, keď som nič neurobil.
Použitie prúdu vedomia v poviedkach mi dávalo pocit, ako keby som niekomu čítal myšlienky v „surovom“ stave, úplne nepretriedené a neusporiadané. Tak som mal možnosť tie myšlienky pretriediť sám a pouvažovať, čo postava chcela vyjadriť.
Poviedky boli často zábavné. Autorov jazyk bol originálny, jednoduchý a vtipne drzý.
Ukážka (z poviedky Opis dňa: 5. XI. 85)
Obzerám sa, či tu nie je nová predavačka, s ktorou som mal akýsi erotický sen, ale podľa všetkého súložil s ňou Regen – a nie ja. V mojom sne. Je tu Enka. V lete chodila bez podprsenky, ale nepatrí medzi Kozinové, skôr je taký tučko – alebo ešte len bude: celkom určite. Niekedy ju spovedám, ako sa jej darí v láske. Nová predavačka tu nie je; zabudol som jej meno.
Dielo sa mi páčilo, podporilo moju predstavivosť a ukázalo mi nové rozmery v literatúre.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára