Už z názvu zbierky poviedok môžeme vytušiť, že Dušan Dušek sa rád hrá. Svojich 33 poviedok schoval za tento metaforický názov, ktorý si čitateľ môže interpretovať až po ich prečítaní. Podobne ako v cestovnom kufri nachádzame veci na rôzne použitie, takisto aj v zbierke Kufor na sny nachádzame poviedky všetkého druhu na rôzne situácie v živote. Spojenie slov „kufor“ a „sen“ môže taktiež evokovať nostalgiu za niečím, čo sa už stalo minulosťou. Aj sám autor sa vyjadril, že píše preto, lebo mu je smutno. Z jeho poviedok dedukujeme, že mu je smutno za detstvom a obdobím mladosti, za priateľmi, za rodinným životom ale aj jeho láskami.
Aj napriek tomu, že Dušan Dušek píše svoje poviedky v 1. osobe jednotného čísla, nemusí to hneď znamenať, že píše iba akési autobiografické diela. Požičiava si príbehy iných ľudí, avšak napíše ich svojim vlastným štýlom. To, že využíva 1. osobu mu umožňuje v čitateľovi vyvolať dojem: „Mne sa to stalo.“ Okrem toho, že takto je poviedka autentickejšia, spontánnejšia, prirodzenejšia, dej je hovorovejší a plynulejší, vzniká priestor pre vnútorný monológ a zobrazovanie súkromia až intimity.
Poviedky sú krátke, nenadväzujú na seba, preto tam nie je priestor pre vyplnenie napäťového oblúka. Do centra diania sa tak namiesto postavy a deja dostáva jazyk, ktorým je dielo písané. Preto si pri čítaní Dušekovej prózy nekladieme otázku: „Čo sa v poviedke odohráva?“, ale: „Ako to autor opisuje?“ Rôznorodosť zbierky spôsobuje rozloženie celku na fragmenty, čriepky. Uplatňuje sa synekdochický princíp (časť sa zamieňa za celok). Autor občas píše bez akcie, sujetová línia je tým oslabená a preto tento spôsob písania dostal pomenovanie nesujetová próza. Dušan Dušek patrí do druhej vlny Mladej tvorby, teda do generácie, ktorá už len nadviazala na starších autorov. Tento spôsob písania teda nebol nový a neprekvapil literárnych kritikov ani čitateľskú verejnosť.
Autor sa priznáva, že medzi jeho srdcovky patria autori Joyce, Salinger, Borges, Cortazár a Hemingway. V jeho poviedkach cítime, že sa nechal inšpirovať tými najlepšími vlastnosťami týchto svetoznámych autorov a tak vniesol do svojich príbehov moderné prvky.
Pozorný čitateľ po prečítaní zbierky Kufor na sny začne uvažovať, čo spája tieto rôznorodé poviedky. Po chvíľke premýšľania zistí, že to, čo spája tieto čriepky do mozaiky je práve subjekt autora, jeho originálny náhľad na bežné situácie, fantázia a humor. Istým spoločným znakom, ktorý nájdeme takmer vo všetkých poviedkach je schopnosť autora nachádzať zázračnosť, niečo výnimočné v každodenných situáciách.
Dušan Dušek experimentoval s jazykom, ktorým písal svoje poviedky a zaujímavosti určite nájdeme v poviedkach:
• Opis dňa 5.XI.85 – krátke vety, až jednočlenné
• 1. MÁJ 1977 – len 4 vety, z toho 3 kratšie ako 10 slov
• Vianoce – jednotlivé myšlienky oddeľuje bodkočiarkou
• Vlnenie vody (cestopisné poznámky) – krátke vety a skratky
• Alfabet D.D. (literatúra faktu) – krátke príbehy o slovách začínajúcich na D
• Poklad v nohaviciach – dlhé súvetia
• Bradavice – ten istý list napísaný 3x
• Taktika – asociácie, myšlienky písané cez čiarku (prúd vedomia)
• Román na pokračovanie – vety začínajúce spojkou „a“, časté používanie dvojbodky
Marián Opiela III.E
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára