Toto dielo môžme zaradiť do obdobia literárneho romantizmu, ktorý sa vo svete rozvíjal v poslednej tretine 18.storočia, až do prvej polovice 19.storočia. Autorom Kapitánovej dcéry je Alexander Sergejevič Puškin (1799-1837), ktorý sa považuje za zakladateľa novodobej ruskej literatúry. Na napísanie Kapitánovej dcéry, diela z čias povstania Pugačova, sa Puškin dôkladne pripravil. Preštudoval veľa dokumentov o týchto krvavých časoch. Historickú prózu svojich čias v Rusku či v Západnej Európe označil za „literatúru pre šestnásťročné dievčatká“ . Od takejto prózy sa chcel odlíšiť, chcel napísať niečo iné, niečo oveľa lepšie, a tak v decembri roku 1836 vydal dielo s názvom Kapitánova dcéra. V tomto diele Puškin opisuje najväčšie sedliacke povstanie za panovania cárovnej Kataríny II.
Stretávame sa tu s priamym rozprávačom, ktorým je Peter Andrejevič Griňov. Celý príbeh je písaný formou jeho zápiskov. Žáner diela nevieme presne určiť, keďže sa tu vyskytujú prvky románu aj novely. Sám autor ho nazval raz románom, inokedy povesťou. Za hlavného hrdinu je považovaný Pugačov a nie Peter Griňov, aj keď s ním sa stretávame od útleho detstva a môžeme sledovať, ako z neho vyrastá odvážny a pevný muž.
Dej sa odohráva v Rusku v 18.storočí. Otec, Andrej Petrovič Griňov, zapísal svojho syna Petra Griňova do Semionovského pluku, kde mal svojho starého priateľa. Peter bol ako päťročný zverený koniarovi Saveľjičovi, ktorý bol jeho vychovávateľom pre zdržanlivosť v pití. Ako sedemnásťročného ho otec poslal aj so svojím sluhom Saveľjičom do Belogorskej pevnosti. Cestou ich zastihla snehová fujavica, ale stretli pocestného, ktorý ich doviedol do hostinca. Na znak vďaky dal Peter pocestnému svoj zajačí kožuch. Vtedy ešte netušil, že to mu raz zachráni život. V Belogorskej pevnosti spoznal Máriu Ivanovnu, dcéru tamojšieho kapitána pevnosti, do ktorej sa zamiloval. Bol tu však aj Švabrin, ktorý bol sokom Petra Griňova. Belogorskú pevnosť začal obliehať Pugačov so svojimi prívržencami. Keď sa dostal do pevnosti, dal zavraždiť Máriiných rodičov. Vtedy sa Pugačov stretol aj s Griňovom. Keď zistil, že je to ten mladík, ktorý mu daroval svoj kožuch, omilostil ho. Peter poslal Máriu aj so Saveľjičom k svojim rodičom a sám bol obvinený ako Pugačovov špeh. Keď si však cárovná vypočula Máriino rozprávanie, Griňova dala prepustiť.
V tomto príbehu Griňov vystupuje ako odvážny, pevný a rozhodný mladý muž, ktorý ide za svojím cieľom, ale na rozdiel od Švabrina nezradí cárske vojsko a nestane sa pugačovovcom. Peter sa podieľa na obrane pevností, ochraňuje Mášu a ctí si svojich rodičov. Máša sa podieľa na formovaní postavy Griňova - jej láska mu dodáva odvahu. Je príčinou viacerých sporov (napríklad súboj Petra so Švabrinom) a je jednou z obetí Pugačovovho povstania, pretože prišla o oboch rodičov a dostala sa do ohrozenia života.
Mária Ivanovna je akýmsi priesečníkom udalostí a možno práve preto dal autor svojmu dielu názov Kapitánova dcéra.
Dielo ma od začiatku upútalo, pretože pri jeho čítaní som sa mohla „vrátiť späť v čase“. Od vzniku diela ubehlo asi 180 rokov. Odvtedy sa zmenili podmienky života, zmenilo sa i myslenie a konanie ľudí, platia celkom iné morálne zásady a spoločenská etiketa. Odohráva sa tu aj príbeh lásky, ktorý je prerušovaný povstaním Pugačova, a to ma na tejto knihe taktiež zaujalo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára